Myši
MYŠI
Myš domová
Dorastá do dĺžky až 103 mm bez chvosta. Ten býva dlhý 70 - 101 mm. V prírode si robí zásoby zo zŕn aj celých kláskov. Obýva nory, ktoré má vyhrabané v zemi. „Ožíva“ v noci. Prežíva aj v ľudských obydliach. Tam jej aktivita je závislá od činnosti človeka. Tu požiera rôznu potravu. Je rozšírená po celom svete. Dokáže sa prestrčiť rôznymi štrbinami aj malými – priemer 9 mm. Nezastaví ich ani betónová dlážka. Má obrovskú rozmnožovaciu schopnosť. Mladé sa rodia päťkrát ročne. Môžu sa premnožiť a vtedy spôsobujú obrovské škody. Človeku prinášajú aj „osoh“ ako laboratórne zvieratá. Na bielych myškách sa testujú rôzne lieky. Je po človeku najpočetnejším cicavcom na Zemi. Dobre šplhá a pláva. Má žlto-sivú farbu. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, najmä semenami rastlín.
Myš drobná
Kvôli svojmu malému telíčku a chápavému chvostíku môže obratne šplhať po dlhých a tenkých steblách trávy . Chvostík im slúži ako opora i ako pomocník pri udržiavaní rovnováhy, takže všetky štyri labky môže používať na šplhanie. S pomocou svojho silného chvosta predvádza úplne akrobatické výkony, keď pri zhromažďovaní potravy šplhá po stonkách tráv. Vrátane svojej malej veľkosti (zhruba okolo 5 - 7 cm, riedko ochlpený chvost má tiež dĺžku cca 5 – 7 cm) sa vyznačuje svojimi jemnými a drobnými ušnými lalokmi, krátkym ňufáčikom a svojim sfarbením, u ktorého v lete prevládajú väčšinou ryšavé farby. V zime má naopak tmavšie farby niekedy i ľahký červenkastý nádych. Bruško má čisto- biele. Dospelí jedinci vážia cca od 4 - 12 g. Samice majú iba dva páry mliečnych bradaviek. Myška drobná je jediným zástupcom svojho rodu. Patrí k tej istej čeľadi ako myš domová, myš krovinatá a myš lesná. Rozšírenie Myška drobná vyhľadáva hlavne vlhké miesta s hustým porastom trávy, mokriny a vlhkejšie lúky, vysokú trávu, brehy potokov a riek. Niekedy ju ale nájdeme i v kríkoch na okraji ciest a diaľnic, či v zanedbaných starých záhradách. Zimu prečkávajú pod spľasnutou trávou alebo v stohoch slamy, ale behom tuhých zím sa ukrýva i do stodôl, drevární a do domov. Samce sa zdržujú na území veľkom asi 400 m2 , samičkám stačí menšie teritórium. V Európe je výskyt na celom severe mimo Škandinávie, na juhu v oblasti Stredozemného mora, v Ázii až po severovýchod od Sibíri, na Ďalekom východe v Kórei, Japonsku, na severe Mongolska a Číny. Ochrana Tento druh nie je síce priamo ohrozený, ale jeho početné stavy sa stále zmenšujú kvôli modernému hospodárstvu. Opierajú sa o svoj dlhý chvostík, ktorý niekedy dokonca omotávajú okolo stebla a udržujú takto rovnováhu na pohybujúcom sa vratkom steble.
Myš krovinatá
Dĺžka tela: 95 - 130 mm Dĺžka chvosta: 90 - 125 mm Hmotnosť: 30 - 90 gramov
Vrchnú stranu tela majú myši krovinaté pieskovo hnedú alebo žlto-hnedú, brucho a končatiny biele alebo šedo-biele. Na chrbte majú medzi srsťou mäkké ploché pichliačiky ,ktoré sú vo vnútri duté. Obývajú suché krajiny severnej Afriky, Arabského polostrova a Prednej Ázie. Žijú v krovinatých stepiach, na okrajoch púští a v ľudských obydliach. Starostlivosť je taká istá ako o myš domácu. Chvost majú myšky krovinaté veľmi citlivý, a preto ich za neho v žiadnom prípade nedvíhajte!!! V tom prípade by sa chvost na niektorom mieste zlomil a už by nikdy nedorástol. Keď budete potrebovať zvieratko chytiť, zažeňte ho radšej do nejakej menšej nádoby. Neustále je taktiež treba dávať pozor, aby žiaden z malých hlodavcov neunikol. Keď sa dostanú za nábytok, je veľmi ťažké je znova chytiť. Myši krovinaté sú spoločenskými zvieratami a vždy je lepšie chovať viac jedincov pohromade. Sú veľmi znášanlivé, ku konfliktom dochádza len zriedka - zvlášť, ide o jedince zoznámené v mladosti alebo o jedince z jedného vrhu.
