Zajace a králiky
zajace a králiky
Králiky sú príbuzné zajacom. Líšia sa však od nich menším telom, kratšou hlavou, ako aj kratšími zadnými nohami. Mláďatá sa rodia bezmocné, holé a slepé.Rozšírili sa po celej Európe.
Zajace (Lepus spp.) sú dlhoprsté zvieratá, vedia dobre bežať a skákať. Rodia živé mláďatá, ktoré sú dobre osrstené a nie sú slepé, hneď po narodení vedia behať. Rad zajacov zahrňuje vyše sto druhov a poddruhov a je rozšírený po všetkých svetadieloch okrem Strednej a Južnej Ameriky a Austrálie. Zajac poľný (Lepus europaeus) mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.
KRÁLICI- Samica králika divého vrhne ročne 10-40 mláďat, preto sa králik stal jedným z najrozšírenejších cicavcov na Zemi. Jeho pôvodnou vlasťou je juhozýápadná Európa, konkrétne Španielsko. Odtiaľ sa rozšíril takmer do celého sveta. Králiky dokážu v okolí svojej kolónie spásť všetky rastliny. Od 50. rokov nášho storočia sa početné stavy králikov z času na čas prerieďujú v dôsledku infekčnej choroby. Králiky spolu so zajacmi a pískavkami patria do radu zajacov. Zajace aj králiky sú výborní bežci - zajac poľný vie bežať rýchlosťou až 70km/hod. Majú dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a sluch. Králiky v okolí svojej nory zužitkujú ozaj všetko. Zajace rodia vidiace a osrstené mláďatá, králičie mláďatá sú naopak slepé a holé.
Telo a hlava merajú podľa druhu od 40 do 75 cm Sú relatívne bezbranné a často sa stávajú obeťou iných zvierat. Majú však mimoriadne dlhé uši a citlivý nos, čo im umožňuje rozoznať nebezpečie. Vďaka dlhým zadným nohám a štíhlemu telu sa rýchlo pohybujú. Niektoré typy zajacov dosahujú na krátkom úseku rýchlosť až 80km/h. Americký králik sa niekedy pohybuje do predu 6 metrov dlhým skokom a prekoná prekážku takmer 2 metre vysokú. Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa prispôsobujú šeru a tme. Zajac má oči umiestnené na bokoch a vidí ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk. Keď je nebezpečenstvo, varujú jeden druhého a to tak, že dupú zadnými dlhými nohami do zeme. Zajace majú na chodidlách dlhé a silné chlpy, vďaka ktorým sa môžu pohybovať po tvrdej zemi.
Zajace sú bylinožravce. Hlavným zdrojom potravy je tráva a byliny.
V súčastnosti sú vyšľachtené veľké plemená(baran), stredné plemená(kalifornský), malé plemená(slovenský rex) a trpsličie králiky(trpasličí baran)
Dorozumievanie králikov medzi sebou
Divo žijúce králiky sa správajú veľmi ticho. Aj trpasličí králik je tiché zviera. Králiky vidávajú tiché zvuky len v určitých situáciach.
škvŕkanie- krátky tón vyrážaný vysokou rýchlosťou. Králik takto nadáva, keď ho napríklad chytíme a vraciame do králikárne alebo klietky.
prskanie a vrčanie- Tieto zvukysú vždy prejavom agresivity, po ktorej môže nasledovať útok. Ak je králik pritom dráždený, môže uhryznúť. Jeho výhražné tóny však človek dobre nepočuje.
Mrmlanie- Je väčšinou prejavom samcapo párení. Niekedy takéto prejavy zvolí keď sa usiluje o priazeň samice.
Pišťanie- Ustrašené zvuky je možné počuť pri mláďatách keď sa ocitnú mimo svojho hniezda.
Jačanie- K prenikavému jačaniu dochádza iba keď sa králik veľmi bojí a ocitne sa v beznádejnej situácie.
škrípanie zubov- tento zvuk prezradí, že králik prežíva veľkú bolesť. Zviera má zakalené oči.
Pradenie- slabo počuteľné pradenie je výrazom radosti a šťastia. Niekedy je zreteľné aj pri hladkaní.
Dvíhanie králika
Králiky niesu veľmi radi keď ich stále zdvíhame a nosíme, lebo sú pri tom veľmi neistý a niekedy sa aj boja. Preto by sme mali vedieť, ako ich zdvíhať, aby to nebolo pre nich nepríjemné:
1.Králika chytíme pevne za srsť čo najviac prstami.
2.Pomaly ho začneme zdvíhať a podkladáme mu ruku pod brucho.
3. Potom by sme si ho mali dať do rúk, tak aby nemohol vyskočiť, spadnúť ani
ujsť.
Králik si najlepšie navykne na zdvíhanie pomalým zdvíhaním hore a tichým prihováraním. Po viacnásobnom zdvihnutí si králik na to zvikne a nebude to pre neho nepríjemné.
pochvala
(anonym, 6. 3. 2011 12:16)