Terária
27. 12. 2008
TERÁRIA
|
Terárium pre suchozemské korytnačky má mať väčšie rozmery, pretože aj menšie druhy sa pohybujú viac, ako sa o nich predpokladá. Pre 2 - 4 jedince najmenších druhov odporúčame rozmery terária min. 150 cm x 100 cm x 50 cm. Kostra terária sa zhotovuje z dreva alebo zo zvarovaných kovových uholníkov, ktoré sú natreté základnou a povrchovou farbou. Prednú stenu a strop tvorí spravidla sklo ktoré utesňujeme gitom. Ostatné steny a podlaha môžu byť z dreva, plechu, prípadne zo skla. Časť stropu a jedna bočná stena musia byť zo sita, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu. Prístup do terária umožňujú buď posúvateľné sklá prednej steny, alebo bočné dvierka. V súčasnosti sa najčastejšie používajú sklené nádrže. Narezané sklo so zabrúsenými hranami odmastíme a spojíme silikónovým kaučukovým lepidlom (napr. RAX, PERENÁTOR, CENUSYL a pod.). Zlepenú nádrž umiestnenú na rovnej ploche s polystyrénovým podkladom začneme používať najskôr o 24 hodín.
|
|||||
|
Na vytváranie interiéru sa používajú kamene, bridlice, korene a pod., ktoré pred použitím dôkladne očistíme. Piesok a štrk musíme premyť. Na dno terária môžeme dať jemný riečny piesok, perlibetón, hrubozrný piesok alebo jemný štrk. Na dno umiestňujme zopár väčších i menších kameňov a korene, ktoré slúžia aj ako miesta na úkryty. Väčšiu nečistotu odstraňujeme pravidelným prehrabaním piesku, ktorý vymieňame raz za mesiac.
|
|||||
|
Podľa klimatických zón rozšírenia jednotlivých chovaných druhov rozčleňujme terária na dve skupiny, a to na púštne suché a na tropické vlhké teráriá, s ich niekoľkými variáciami. V teráriu suchozemských korytnačiek pochádzajúcich zo púštnych suchých oblastí môžeme pri zadnej a bočnej stene urobiť z kameňov alebo skaliek úzku terasu, medzi ktorú zasadíme sukulenty ( Euphorbia sp., Haworthia sp., Aloe sp. a pod .).Pri tomto type terária udržujeme vysokú dennú teplotu +35°C až +45°C s miernym nočným poklesom t.j. +15°C až +20°C a minimálnou vlhkosťou vzduchu 40 - 80%. Vyhrievame lokálne jednu časť na požadovanú teplotu a druhú časť chladnejšiu, v jednom rohu udržujeme vlhkú. Tiež spodná časť piesku (50 mm – 200 mm) by mala byť mierne vlhká. Zaistíme to obrátené postaveným pohárom na dne teráriá, trubicu siahajúcu nad vrstvu vlhčíme. Na dno dávame kameninovú drvinu alebo hrubozrnný piesok. Steny môžeme vyložiť kôrou, drevom, bridlicami, kameňmi, alebo na vonkajšie sklené steny natreté epoxidovým lepidlom preosejeme cez sito jemný piesok. Do rohu umiestňujeme malú nádobu s vodou. Terárium rosíme len občas, stačí raz za týždeň.
|
|||||
| Do terária suchozemských korytnačiek z tropických vlhkých pralesov umiestňujeme na zadnú a bočnú stenu epifytné rastliny (Platycerium sp., Aechmea sp., Neoregelia sp. a pod.) . Pri tomto type terária okrem vysokej teploty dennej teploty +27°C až +35°C, v noci je to okolo +25°C je charakteristická vysoká vlhkosť vzduchu t.j. 80 - 90%. Na dno dáme zmes lesnej pôdy s rašelinou, steny vykladáme rašelinníkom. Do rohu umiestňujeme väčšiu nádobu s vodou, alebo z perlibetónu vymodelujeme bazén s výpustným kohútikom na dne. Terárium dva krát denne rosíme. V obidvoch prípadoch musia byť rastliny mimo dosahu korytnačiek. Takto upravené teráriá sú estetickejšie a zároveň sa v nich zlepšuje mikroklíma. Rastliny pre terária by mali spĺňať niekoľko požiadaviek. Mali by mať tuhé lisy, menší nárok na svetlo, výživu a sezónne zmeny teploty a vlhkosti. Z dostupných rastlín môžeme pre teráristov odporučiť z čeľadi: Asclepidaceae - Hoya, Passifloraceae - Passiflora, Moraceae - niektoré druhy rodu Ficus, Bromeliaceae rody Billbergia, Tillandsia, Aechmea, Cryptanthus, Liliaceae - Aloe, Pontederiaceae - Eichhornia, Araliaceae – hedera, Arceae - Acorus, Aglaonema, Diffenbachia, Philodendron, Pothos, Scindapsus. | |||||
| Vyhrievanie a umelé osvetlenie terária zabezpečuje žiarovka alebo žiarivka, ktorá však nemá osvetľovať celú plochu terária. Na dodržanie rytmu dňa a noci svietime v teráriu asi 10 - 12 hodín, potom osvetlenie vypíname. Najvýhodnejšie je inštalovanie spínacích hodín. No nech je osvetlenie akokoľvek dokonalé, účinok priameho slnečného žiarenia nedokáže nahradiť. Určitú časť terária môžeme vyhrievať vyhrievacím káblom, pričom tepelný zdroj kryjeme keramickým alebo betónovým krytom. Do rohu terária treba umiestniť plytšiu hlinenú misku s vodou. Aby sa udržala vlhkosť v teráriách s epifytnými rastlinami (rastliny žijúce na stromoch),postrekujeme ich denne vlažnou vodou. Nedôsledné a nesystematické čistenie terárií má zlý vplyv na zdravotný stav chovaných zvierat a nepôsobí esteticky na okolie. Tuhý substrát v teráriách (hlina, piesok, drvina) v závislosti od stupňa znečistenia meníme v 2 až 3 mesačných intervaloch, pričom dôsledne vyčistíme aj ostatné zariadenie. Vodu v nádobách alebo v bazénikoch meníme denne za odstátu, rovnakej teploty. Nádoby a bazénik treba vždy dobre vymyť. Zvyšky potravy a výkalov odstraňujeme priebežne. Európske suchozemské korytnačky možno chovať aj na upravených loggiach, ale na balkónoch sa chov neodporúča, pretože sú tu viac vystavené pôsobeniu nepriaznivého počasia. | |||||
| Karanténne terárium Každý chovateľ by mal mať karanténne terárium, do ktorého umiestňuje choré alebo nové korytnačky. Nové korytnačky najskôr vykúpeme vo vlažnej vode +28 o C až +30 o C, do ktorej pridáme ako dezinfekčný prostriedok kuchynskú soľ, a to na 10l vody 1 malú lyžičku. Určitý čas sledujeme jej správanie, vonkajšie poranenia, zdravotný stav, prijímanie potravy a výkaly. Karanténne priestory sa musia dať čistiť, dezinfikovať, nemajú mať nijaké dekorácie. Najlepšie vyhovuje celosklená nádoba, drevo a materiály podobných vlastností neodporúčame. V karanténnych teráriách sa živočíchy odporúča držať podľa možnosti oddelenie, čím sa predíde prípadnej hromadnej nákaze. Pri čistení karanténnych terárií a pri manipulácii so zvieratami treba používať gumené rukavice, alebo si ruky dezinfikujeme Ajatinom a dôkladne umyjeme teplou vodou. Suchozemským korytnačkám dávame na dno piesok, drevené hobliny alebo pijavý papier, ktorý najmenej raz denne vymieňame. Dno môže byť aj sterilné. V teráriu je len nádoba na vodu a potravu, ktorú tiež denne vymieňame a nádoby dezinfikujeme. Aspoň raz týždenne akvárium dezinfikujeme Ajatinom alebo chlórovými preparátmi (Chloramín, Dikonit), ktoré necháme 10 - 15 minút pôsobiť. Nádrž potom dôkladne vymyjeme. Teplota v teráriu by sa mala pohybovať okolo +28 o C. Karanténa čerstvo importovaných živočíchov z odchytu má trvať 2 - 3 mesiace, a karanténa živočíchov získaných výmenou alebo kúpou do 1 mesiaca. |
|||||
 |
|||||
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
